História vývoja skla

Najstaršími výrobcami skla na svete boli starí Egypťania. Vznik a používanie skla má v ľudskom živote viac ako 4,{1}} ročnú históriu. Z ruín Mezopotámie a starovekého Egypta boli pred 4000 rokmi objavené malé sklenené guľôčky.
Legenda hovorí, že pred viac ako 3,{1}} rokmi bola európska fenická obchodná loď naložená krištáľovým minerálom „prírodná sóda“ a plavila sa po rieke Belous na pobreží Stredozemného mora. Obchodná loď kvôli odlivu uviazla na plytčine, a tak členovia posádky nastupovali na pláž jeden za druhým. Niektorí členovia posádky niesli aj veľký hrniec, presúvali palivové drevo a používali niekoľko kúskov „prírodnej sódy“ ako podperu pre veľký hrniec na varenie na pláži. Keď posádka dojedla, príliv začal stúpať. Keď sa chceli zbaliť a nalodiť sa na loď, aby pokračovali v plavbe, niekto zrazu zakričal: „Poďte sa všetci pozrieť, na piesku pod hrncom sú nejaké krištáľovo svetlé a lesklé veci!“ Posádka priniesla tieto žiarivé veci, aby si to pozorne preštudovali na palube. Zistili, že tieto lesklé veci mali nalepený kremenný piesok a roztavenú prírodnú sódu. Ukázalo sa, že tieto lesklé veci sú prírodnou sódou, ktorú používali na výrobu podpier hrncov pri varení. Pôsobením plameňov chemicky reagovali s kremenným pieskom na pláži. Toto bolo prvé sklo. Neskôr Feničania kombinovali kremenný piesok a prírodnú sódu a potom ich roztavili v špeciálnej peci na výrobu sklenených gúľ, vďaka ktorým Feničania zarobili bohatstvo. Okolo 4. storočia začali starí Rimania nanášať sklo na dvere a okná. Do roku 1291 bola talianska technológia výroby skla veľmi rozvinutá. Týmto spôsobom boli talianski sklári vyslaní na izolovaný ostrov, aby vyrábali sklo. Počas svojho života nesmeli opustiť ostrov.
V 12. storočí nášho letopočtu sa objavilo komerčné sklo a začalo sa stávať priemyselným materiálom.
V roku 1688 muž menom Nave vynašiel proces výroby veľkých kusov skla. Odvtedy sa sklo stalo bežným artiklom. V 18. storočí sa vyrábalo optické sklo pre potreby ďalekohľadov.
V roku 1874 Belgicko prvýkrát vyrobilo ploché sklo.
V roku 1906 Spojené štáty vyrobili stroj na nakladanie plochého skla. Odvtedy, s industrializáciou a rozsahom výroby skla, sa sklo s rôznym využitím a vlastnosťami objavuje jedno za druhým. V modernej dobe sa sklo stalo dôležitým materiálom v každodennom živote, výrobe a vede a technike.
Glass: Toto je sanskrtská výslovnosť, nie to, čo sa dnes nazýva sklo. Nazýva sa aj Po Li a nový preklad je Po Zhijia, Suo Po Zhijia, Sai Bo Zhijia atď., čo je ekvivalentné s vodnou esenciou (kryštálom) tohto miesta.
Preložené do čínštiny ako krištáľ, má štyri farby: fialovú, bielu, červenú a zelenú.
"Xuan Ying Yinyin" hovorí: "Po Li, meno pokladu zo Západného kráľovstva, je tento oblak vodný nefrit alebo oblak biela perla."
"Veľké pojednanie" hovorí: "Tento poklad vyšiel z jaskyne v hore. Po tisíc rokoch sa ľad zmenil na Perlu."
"Huiyuan Yinyi" hovorí tento poklad: "Tvar je ako vodná esencia, svetlo a priesvitnosť sú nádhernejšie ako vodná esencia a existujú štyri rôzne farby žltej, zelenej, fialovej a bielej."
„Compendium of Materia Medica“, ktoré napísal Li Shizhen v dynastii Ming: „Sklo, toto meno je Po Li. Je to aj názov krajiny Po Li. Je priezračná ako voda a silná ako jadeit, takže sa volá Shuiyu. Má rovnaké meno ako Shuijing."
Stovky rokov ľudia verili, že sklo je zelené a nedá sa zmeniť. Neskôr sa zistilo, že zelená farba pochádza z malého množstva železa v surovinách. Vďaka zlúčenine dvojmocného železa sa sklo javilo ako zelené. Po pridaní oxidu manganičitého sa pôvodné dvojmocné železo zmení na trojmocné železo, ktoré sa javí ako žlté, zatiaľ čo štvormocný mangán sa redukuje na trojmocný mangán, ktorý pôsobí fialovo. Opticky sa žltá a fialová môžu do určitej miery dopĺňať. Keď sa zmieša, aby sa vytvorilo biele svetlo, sklo nebude mať farebný nádych. Po niekoľkých rokoch však bude trojmocný mangán vzduchom okysličovať a postupne bude pribúdať žltá farba, takže okenné sklá tých starobylých domov budú jemne žlté.